...Les zredol a pred nimi sa objavili prvé mŕtve stromy. Dievčatko sa poobzeralo okolo seba a videlo, že koruny v ich bezprostrednej blízkosti majú už len po pár lístkoch a že ďalej už trčia do vzduchu iba holé konáre, až sa napokon k nebu týčili len čierne, zoschnuté pahýle. Sťa by sa tu bol prehnal požiar. Ale na dreve nebolo ani stopy po ohni. Stromy boli zúbožené a bolo na prvý pohľad jasné, že sú jednoducho mŕtve a už im nič nemôže pomôcť. „O niečom takom som kedysi počul,“ mrmlal Dereq, „poďme sa pozrieť ďalej, ale radšej sa ničoho nedotýkaj!  Asi je tu niekde jedovatý strom.“ Za krátko sa dostali na miesta, odkiaľ už ani v diaľke nebolo vidieť jedinú zdravú rastlinu. Vtom ho zočili. Vražedný strom stál na malom vŕšku, v  strategickej polohe, akoby chcel mať na všetko dobrý rozhľad. Bol tmavý, kôru mal hlboko vrásčitú, hrubočizný kmeň a krátke, pokrivené konáre poprepletané a výhražne trčiace na všetky strany. Nebol na neho príjemný pohľad. Pôsobil desivo a deti sa ani len neopovážili podísť k nemu bližšie. „Tento strom posadol zlý duch. To, čo vidíme tu, je len vrcholok. Jeho jedovaté korene sa rozrastajú do šírky, otravujú a zabíjajú ďalšie stromy.“ Otočili sa tomu príšernému stvoreniu chrbtom a vrátili sa k potoku s lopúchmi. Ten tiekol pekne dole, pod kopcom, opisujúc okolo neho dlhú zákrutu. Deti sa pustili popri ňom nahor. „Možno je naozaj jedovatý a produkuje nejaké chemikálie,“ dumalo o strome Dievčatko, „majú tu čudné veci, v tejto Mezzarthys. Aj u nás sú otravné rastliny, ale zahubiť celý kopec, všetku vegetáciu?“ Ale potom si spomenulo na dokumentárne filmy o toxínmi zničených lesoch. Nuž, ľudia vedia byť tiež pekne jedovatí... Vystúpili ešte vyššie a medzerou medzi vrchmi uvideli v údolí naľavo od seba malé jazero....   í  ...nazad