Druhá kapitola - úryvok   ...Presne o piatej zabúchala na dvere, a keď jej malá prišla otvoriť, bola prekvapená, lebo Laura držala na rukách prekrásne čierne mačiatko.      „Ó, aké je milučké, to je tvoje? Kedy si ho dostala?“      „Nie, nie je moje... Sedelo tu pred vaším prahom. Zdá sa, že sa zatúlalo.“      „Čie len môže byť? Spýtame sa susedov... Ukáž, nech ho pohladkám,“ poprosilo Dievčatko. Mačiatko priadlo a spokojne si hovelo v Laurinom náručí. Tu sa znezrady prihnal taký prudký vietor, že dievčatá priam pritlačilo k múru. Zjavili sa ťažké oblaky. Dvor stmavol a na kamennej dlažbe sa mihli čierne roztrhané tiene. Spustil sa hustý lejak. Kvapky dopadli i na mača, nespokojne sa zahniezdilo a zamraučalo.      „Hádam ho nenecháme zmoknúť?“ zhíkla Laura.      Dievčatko naširoko otvorilo dvere a vpustilo ich do predsiene:      „Mala by som sa poobzerať po mliečku... Asi bude aj hladné, čo myslíš?“      „To sotva,“ vzdychla Laura, „je poriadne ťažké a akoby ešte oťažievalo a aúúú...“ zaúpela a mačiatko zoskočilo na zem: „Och, poškriabalo ma.“ Nebol to však škrabanec, ale naozajstná hlboká rana, z ktorej kvapkala na zem krv. Laura bola väčšmi prekvapená ako vydesená. Obe priateľky sa s úžasom zahľadeli na mačiatko... Všetko naokolo potemnelo a domom otriasol prudký náraz blesku... a ešte jeden a ešte... Predsieň bola z ničoho nič plná štipľavého dymu. V mihotavom svetle videli, ako sa zvieratko prehlo v chrbte do oblúka a začalo sa rozpínať a vyťahovať do výšky... Nečakali, čo sa bude ďalej robiť, vbehli do chodby, zabuchli a zamkli za sebou dvere. Ozval sa ťažký úder. Bum, bum, bum, dobýjalo sa dnu „mačiatko“. Teda to, čo pôvodne bolo milým, čiernym mačiatkom. Dievčatá k dverám pohotovo prisunuli ťažký stolík a Laura priskočila k telefónu.      „Je hluchý, nefunguje!“ vykríkla nešťastne.      „V pracovni je druhý!“ zvolalo Dievčatko. Vybehli na poschodie, ale ani ten nefungoval.      „Čo to prepánajána len je! Čo budeme robiť?“ nariekala Laura.      „Nemôžeme nič robiť, musíme počkať na babku.“      „Ty si sa zbláznila, veď tá príšera rozbije dvere ako nič,“ Laura vydesene pribehla k oknu. „Čo keby sme utiekli zadným vchodom? Keď prebehneme cez dvory, hneď sme u nás. Mama už je iste doma!“      „Nie, to nesmieme!“ nedala sa presvedčiť malá. „Babka vravela, že iba v dome sme bezpečné. Vonku by nás to ľahko dobehlo. Počkaj... Nezdá sa ti, že už je pokoj?“      Naozaj. Chvíľu bolo ticho, ale úder na dvere, silný takmer ako výbuch, pochoval ich nádeje. Tvor sa nevzdával, ba práve naopak, jedna rana nasledovala za druhou s rastúcou intenzitou. Dvere sa otriasali v závesoch, ale nepovolili. Dievčatko bolo už teraz pevne presvedčené, že sa príšera cez ne nedostane. Laura v panike behala po izbe a bedákala. Nakoniec nevydržala a otvorila okno, aby privolala pomoc, ale jej výkriky sa strácali v hrmení. Obe priateľky však jasne videli, že búrka vystrája len nad hradom a ich ulicou a zvyšok mesta sa kúpe v popoludňajšom slnku. To teda nebolo s kostolným poriadkom...      „Pozri,“ zvolala s úľavou Laura, „vracia sa tvoja babka.“      Naozaj, babkino čierne športové auto sa priam rútilo hore kopcom. Brzdy zakvílili a auto šmykom zastalo až hodný kus za bránou. Babka ešte za jazdy otvorila dvere a vyskočila von.      „Ostaňte tam, kde ste!“ prikázala vystrašeným dievčatám a vbehla do domu...      Čo sa dialo dole v predsieni, by ani jedna z nich nevedela dobre opísať. Počuli len hromový vresk a rev a babkine rozkazovačné, hrozivé výkriky... Strhol sa taký vetrisko, že sa dom chvel v základoch a dievčatá si mysleli, že sa už-už zrúti. Radšej sa obe schúlili pod stôl. Potom počuli zvláštny syčivosypavý zvuk, ako keby sa okolo nich presýpali tony piesku, a potom bolo ticho... Také náhle ticho, až Dievčatko malo pocit, že ju udrelo po hlave. Vydesene vyletela spod stola a utekala dole schodmi zistiť, čo je s babkou. Dvere boli stále zavreté, zastala pred nimi s nahlas bijúcim srdiečkom. Ticho sa pomaly stávalo neznesiteľným. Nakoniec natiahla ruku, že ich otvorí, keď...      „Nerob to,“ pípla za jej chrbtom Laura a malá sa od ľaku až trhla. Vtom sa dvere rozleteli. Dievčatá hľadeli s úžasom na babku. Bola celá obhorená, po pravej strane tváre sa jej tiahla tmavá šmuha. Šaty mala miestami spálené, dotrhané. Strapaté vlasy jej odstávali v ostrom uhle doľava a vytvárali okolo tváre čudný vejár, akoby odkopírovaný z kreácie šialeného punkového kaderníka. Bola by to smiešna scéna, nebyť babkinho výrazu. Oči jej svietili tajomným, zeleným svetlom, také záblesky v babkiných očiach už Dievčatko zavše zazrelo.      „Zdá sa, že som prišla práve včas,“ ozvala sa, oči sa jej rozjasnili, ba zdalo sa, že sa usmieva.      „Ach, babka moja, babulienka,“ vrhla sa k nej šťastná dievčinka.      „Čo...“ vyľakaná, ešte stále roztrasená Laura sa s úľavou oprela o stenu, „čo to bolo?“      „Hneď vám to všetko vysvetlím,“ uistila ich pokojne babka, „ale dovoľte mi, aby som sa dala najprv do poriadku. Nože, moja milá, zaveď kamarátku do kuchyne a ponúkni jej tie čokoládové pralinky, čo vám minule tak chutili.“ Babka veľmi dobre vedela, že nič tak neupokojí rozbúchané detské srdiečko, ako plné ústa výbornej čokolády. Mala pravdu. Keď o krátku chvíľu zišla do kuchyne, dievčatá už boli uvelebené za stolom. Kývali nohami a vzrušene preberali nedávne neuveriteľné udalosti.     Tento image bol prevzatý z http://www.feebleminds-gifs.com/fantasy-pictures-9.html   ä Nazad