Muška a Igor:  „Povedz nám Dominika, ako si sa vlastne dostala k našej knihe?“

Dominika:       „Bola som s mamou v obchode a zaujal ma obrázok na obálke. Poprosila som mamku, aby mi ju kúpila. Prečítala som si ju a hneď sme kúpili aj druhý diel. Obe knihy sa mi páčili a z hlavných postáv som si okrem Dievčatka obľúbila najmä Dereqa.“

Muška a Igor:  „Myslela si si, že máš šancu vyhrať súťaž?“

Dominika:       „Nepredpokladala som, že vyhrám... Dokonca som si ani nevšimla, že je tam súťaž o výlet do Austrálie. Upozornila ma na to až mama. A ja som potom poslala kupóny. Keď nám však došiel list, že som vyhrala, ani sme tomu neverili. Potom naši zavolali do Ikaru a tam si to overili...“

Muška a Igor:  „Tešila si sa?“

Dominika:       „Veľmi som sa tešila, práve bola u nás moja spolužiačka Miška a tá sa tiež radovala so mnou. Hneď som sa pozrela na vašu webstránku, aký je program výletu, aby som vedela, čo sa bude v Sydney diať. Potom som sa rozhodla, že do Austrálie pocestujem s ockom i keď i moja mamka chcela prísť ...i moja sestra. Sestra však mala skúšky v škole i v autoškole.“

Muška a Igor:  „Aká bola cesta?“

Dominika:       „Lietadlom nám to trvalo presne jeden deň – z Piešťan do Viedne cez Kuala Lumpur až do Sydney.“

                        V Kuala Lumpur sme mali krátku prestávku, ale z mesta sme nevideli temer nič, lebo bola noc.

Muška a Igor:  „Aký bol tvoj prvý pocit, keď si prišla do Sydney?“

Dominika:       „Uvedomila som si, že je to strašne veľké mesto a bolo mi ľúto si to tu zďaleka nestihneme poriadne

popozerať.“

Muška a Igor:  „Čo sa Ti tu zatiaľ páčilo?“

Dominika:       „Strašne sa mi páčilo v Čínskej záhrade. Boli tam krásne malé jazierka, vodopády a malé bonsaje. Dokonca ma tam obliekli do historického odevu za čínsku princeznú. Ocko ma odfotografoval, ale na nešťastie rovno tie fotografie sa nám vymazali a tak sme sa rozhodli,že  ta pôjdeme ešte raz. Ďalej sa mi veľmi páčilo jazdiť na rýchlych lodiach po prístave. Rovno včera sme sa previezli  na pláž do Manly. Bolo tam krásne i keď sme sa už nemohli kúpať, lebo bolo chladno. Vo vode sme však stále videli veľa surferov...Boli sme aj v Ocean World a tam sme videli v bazéne plávať potápačov spolu so žralokmi.“

Muška a Igor:  „Kde si ešte bola?“

Dominika:       „V Darling Harbour ( bývalý prístav – teraz zábavne centrum s reštauráciami a výstavnými pavilónmi atď.) sme boli v kine Imax Theatre na trojdimenzionálne predstavenie „Safari“. Boli sme aj v námornou múzeu. K výstavným exponátom tam patria aj naozajstné lode, ktoré sú zakotvené v prístave pred múzeom. Boli sme na veľkej vojenskej lodi „Vampire“ a  na krásnej replike historickej lode kapitána Cooka a dokonca aj v americkej ponorke. No a veľmi zaujímavé to bolo aj v Sydneyskom Aquariu. Tam som dokonca natočila video pre spolužiakov s naozajstnými žralokmi.

                               Tí boli celkom blízko – prechádzali sme plexisklovými tunelmi a mali sme ich tesne nad hlavami, alebo i pod sebou – pod presklennou podlahou. Videla som tam aj tuleňov a mrožov. Veľmi sa mi páčilo, že tam neboli len samé akvária ,ale aj malé bazéniky a tam sa mohli  návštevníci niektorých zvierat aj dotýkať. Ja sama som mala v ruke takú čudnú čiernu špirálu. Potom sa ukázalo, že je to vlastne žraločie vajíčko a ešte som sa mohla dotknúť morského ježka.“

Muška a Igor:  „A ako na teba zapôsobila zoologická záhrada?“

Dominika:       „Bolo to trochu smiešne, ako tam koaly spali na stromoch... žirafy sa mi zdali strašne vysoké...no najviac sa mi páčila červená panda a potom, keď sme boli v ohrade s kengurami a oni boli také prítulné, prišli i k nám a ľudia sa ich mohli aj dotýkať... Nádherné boli aj mláďatká snežných leopardov. Prekvapilo ma koľko tam bolo goríl... proste strašne veľa. Od úplne maličkých až po obrovské.

                                Pozreli sme si aj vtáčie predstavenie a urobili sme odtiaľ veľa fotografií, nielen zo zoologickej záhrady, ale i okolia a prístavu, lebo je odtiaľ krásny výhľad na mesto...

Ale zvieratá sme tu videli i inde. Napríklad keď sme boli v Botanickej záhrade, zbadala som tam visieť dole hlavou netopiere. Bolo ich tak veľa, že som sa až zľakla. Boli ich tam hádam tisícky a trochu som sa bála, aby nejaký z nich nezletel dole a nepristal mi na hlave... Nuž ale vyplatilo sa tam ísť najmä kvôli stromom. Boli tak iné ako tie u nás, mali zvláštne tvary a niektoré boli obrastené lianami temer ako z filmu o Tarzanovi.“

Muška a Igor:  „Čo povieš na tunajšie deti?“

Dominika:       „Prekvapilo ma, že nosia školské uniformy a že každá škola má svoju vlastnú uniformu. Myslím si, že u nás je to lepšie. Nechcelo by sa mi chodiť v uniforme a najmä nie v sukni. Lebo ako som si tu všimla

                                dievčatá mali sukne, alebo šaty.“

Muška a Igor:  „Ktoré stavby ťa tu zaujali?“

Dominika:       „Napríklad budova opery – Opera House. Z každej strany je iná a z každej strany vyzerá zaujímavo.

Večer je vždy nádherne nasvietená. Páčil sa mi i veľký most cez záliv – Harbour Bridge.

Rada by som sa na neho vyšplhala celkom hore, lebo tu robia túry na most, ibaže trvá to dosť dlho a ocko tam nemal chuť ísť.“

Muška a Igor:  „Ako sa Ti páči tu v Sydney Tower ( Najvyššia budova v Sydney)?“

Dominika:       „Je tu nádherný výhľad z takej veľkej výšky...  Môžeme sa pozerať na strechy  všetkých ostatných budov.

                               A vlastne skoro na celé mesto...  I cesta výťahom sem bola dosť dlhá. Ale aspoň som tu mohla ochutnať zaujímavé jedlo.“

Muška a Igor:  „Tak nám prezraď, čo si si si vybrala?“

Dominika:       „Ja som si dala kúsok z klokana a ťavy a emu a ocko si dal morské príšerky. Ja veľmi nie som na také jedlo, ale ocko si tu už dal aj suši.“

Muška a Igor:  „Bola si aj mimo Sydney?“

Dominika:       „Áno, urobili sme si výlet do Blue Mountains ( Modrých hôr). Boli sme tam v Katoombe a na ďalších miestach. Vozili sme sa tam vo veľkom

                               dvojposchodovom autobuse, aké jazdia v Londýne. Mali sme z neho výborný výhľad. Vozili sme sa na lanovkách a chodili sme i pešo po lese po takých zaujímavých drevených vysunutých chodníkoch. Asi najzaujímavejšie bolo, keď sme šli takou poriadne strmou železnicou – je to najstrmšia železnica na svete. Bola som rada, že sme šli smerom nahor, lebo ak by sme sa spustili druhou trasou a šli dole, asi by som sa hrozne bála. Takto sa to dalo vydržať.“

Muška a Igor:  „Vieš si predstaviť bývať v Austrálii?“

Dominika:       „Áno!“

Tu je už Dominika doma s jej psom Dantesom

Tu je zbytok rozhovoru, ktorý nám Dominika poskytla už po návrate domov...

Muška a Igor:            „V škole sa učíš angličtinu, v Sydney si mala príležitosť precvičiť si ju. Aký si z toho mala pocit? Mala si problém s dorozumievaním?“

Dominika:       „Pocit som mala dobrý. My dosť cestujeme, takže to nebolo také strašné, ale skoro stále hovoril otec. Takže som nemala moc veľkú možnosť sa dostať k slovu, ale keď on niečo nevedel, tak som mu povedala.“
 

Muška a Igor:            „Ktorá z fotografií, čo ste v Austrálii urobili je Tvoja najobľúbenejšia?“

Dominika:       „Mne sa obzvlášť páči fotka, na ktorej som prezlečená za tu čínsku nevestu v tradičnom odeve pri vodopáde. Ta sa mi tak najviac páči :).“

Muška a Igor:            „Videla si austrálskych domorodcov a počula si ich hrať na didgeridoo, páčila sa Ti ich hudba? Kúpila si si nejaké CD s austrálskou hudbou?“

Dominika:       „Tá hudba sa mi strašne ľúbila. Boli sme aj na jednom vystúpení čo bolo v jednom obchode. A tam sme si kúpili CD. Teraz to doma počúvame :).“

Muška a Igor:            „Autá v Austrálii jazdia po opačnej strane ako na Slovensku, plus je tu bežná doprava loďami, nerobilo Ti to problémy?“

Dominika:       „Problémy mi robilo jedine to pozerať sa doprava keď idem cez cestu ale potom som si zvykla a doma som sa zas mýlila tak že som pozerala doprava :). A autobusmi som zvyknutá chodiť so spolužiačkami Misou a Nikolou. Na lodiach sa mi hodne páčilo voziť :).“

Muška a Igor:            „Prechádzali ste sa po Sydney aj v noci, cítila si sa bezpečne?“

Dominika:       „Áno nikdy som necítila voľajaký pocit nebezpečia, lebo tam boli stále všade ľudia takže som sa cítila bezpečnejšie,  ako keby som bola sama na prázdnej ulici.“

Muška a Igor:            „Ako Ti chutila austrálska kuchyňa?“

Dominika:       „Osobitne mi chutil šalát, zmrzlina ta je obzvlášť veľká nie jak u nás tam bol 1 kopček veľký ako u nás 3 a potom mi strašne chutili koláče :).“

Muška a Igor:            „Čo z toho, čo si v Austrálii videla, by si ešte rada spomenula, alebo máš nejaký zaujímavý, či veselý zážitok?“

Dominika:       „To chodenie loďami. Čínska záhrada. A ja som veľmi túžila ísť na výstup na Harbour Bridge, ale oco nechcel, tak tam by som ešte chcela ísť voľakedy kuknúť :).“

Muška a Igor:            „Ako Ťa po návrate privítali doma a v škole a na čo sa Ťa vypytovali?“

Dominika:       „Doma ma privítali  pekne a v škole ani nehovorím... Spolužiaci sa ohromne tešili, že vraj tam bezo mňa bola nuda :) . Strašne boli radi. My sme v triede taký výborný kolektív a všetkých ich tam mám hrozne rada. Keď som bola v Sydney posielala som im aj mojej rodine e-maily a msky.“

Muška a Igor:            „Na záver sa ešte vrátime ku knihám. Ktorá postava z Dievčatka z Krajiny Drakov Ti bola najmenej sympatická a prečo? Ktorou postavou by si ty chcela byť, ak by si si mohla vybrať?“

Dominika:       „Nebola som tam žiadna  postava, čo by sa mi nejako zvlášť nepáčila. Ja som si obľúbila všetky :). A ktorou postavou by som chcela byt ? Hmmmmm to je ťažké.... Asi tým Dievčatkom, predsa len je to o ňom a naviac tam toho toľko zažilo :).“